Tak OK priznávam, až tak idylická romanca to
nebola, všetko sa neudialo hneď v ten večer, ale myšlienka určite áno. Hlavnou
pointou bolo odstrániť pigtaily. Pigtail - prepojovací káblik medzi rádiom a
anténou - mi pripadal naozaj zbytočný, ale hlavne bol strojcom mnohých závažných
problémov v praxi. Skrátka nepriateľ číslo jedna a teda hlavný adept na "vyriešenie". Stačí nesprávne zaskrutkovať pigtail a vznikne naozaj obrovské
množstvo problémov, ako napríklad:
●
vysoký útlm (straty a vedení)
●
utlm konektorov a kábla pigtailu
(celkovo je potreba 4 konektory - 1x rádio, 1x anténna, 2x pigtail a kus kábla)
●
odrazy vo vedení VSWR
●
zatekanie konektorov
●
asymetrickosť chainov
●
teplotná závislosť (v noci/v zime
to ide inak ako cez deň/v lete)
●
vzájomná kombinácia niektorých z
uvedených
●
vzájomná kombinácia ale na každom
z chainov inak
●
vzájomná kombinácia všetkých
uvedených, atď
Výsledkom toho sú stovky kombinácií rôznych
chýb a dôsledkov ako sa spomenuté chyby prejavujú na performance bezdrôtového spoja. Jasná
identifikácia nemožná, podružne je možné ich identifikovať napríklad nízkymi
úrovňami signálov na prijímacej časti spoja, niekedy poklesom úrovne signálov v
čase, ale väčšinou len nízkou priepustnosťou spoja a vo valnej väčšine prípadov
vôbec nijako. Bolo mi jasné, že pigtailov sa treba zbaviť. Tá geniálna
myšlienka teda bola pripojiť rádio rovno do antény bez použitia pigtailov. OK - ale ako to urobiť?
Už som spomínal, že v tom čase sme sa zaoberali
hlavne integráciou RouterBoardov, preto som sa sústredil práve na routerboardy. Horúcou novinkou bol vtedy model RB711, čo bol CPU board spolu s integrovaným rádiom s
výstupom do 2 MMCX konektorov. To, čo som v tú noc simuloval, bolo vytvoriť
jednoduchý žiarič z PCB ktorý by mal konektory presne na pozíciách priamo
oproti pozíciám konektorov na RB711. Tak, aby bolo možné board zacvaknúť priamo
do konektorov žiariča bez potreby pigtailov. Ako už vieme, bolo to úspešné,
žiarič žiaril do paraboly ktorú som vtedy akurát mal rozrobenú, preto tá
simulácia bola naozaj iba chvíľkou (vo svete RF simulácie je pol hodina rovná momentu). Zároveň vedenie od horizontálneho a
vertikálneho žiariča bolo jednoduché trasovať na PCB na akúkoľvek pozíciu. O
mikrostrip vedeniach som vtedy už vedel naozaj veľa, omnoho viac ako naši
konkurenti, a tiež viac ako bolo k dispozícii v dostupnej literatúre. V niektorých detailoch sme dokonca vyvrátili tvrdenia publikovane v odbornej literatúre.
Tak super, pomyslel som si, celé to funguje, vec je hotová. Nastal čas
konfrontovať to so stratégiou Paranoid 2.0.
Nuž a nastal problém. Je to predsa len krok číslo
jeden, odstránil som pigtail, to je všetko. Zákazník by síce chrochtal blahom, nakoľko už toto bolo samo o sebe veľkým pokrokom, ale stále to bol len jeden krok.
Podľa stratégie Paranoid 2.0 by ma konkurencia skopírovala odhadom tak do dvoch týždňov. Tak to predsa nemôže ostať, hovorím si, a začal som hútať, ako to ďalej vylepšiť.
Simulovaný prototyp bol navrhnutý na
parabolickú anténu. Ďalšou v tom čase najpoužívanejšou anténou bola
patch array anténa. Bolo jasné, že upraviť pozíciu na tomto type antén, či už vo
vyhotovení pre sektor alebo pre CPE, by síce nebolo ľahké, ale vzhľadom na moje
predchádzajúce skúsenosti som vedel, že by to možné bolo. Takže v tomto
zelená. Integrovať to do nejakého spoločného boxu? hmmm, to je starý song. Málo paranoidné,
to by skopírovali ihneď. Ťažko si takúto vec budem môcť ochríniť patentom, keď
konkrétna poloha a rozteč konektorov rádia nie je žiadna inovácia. Navyše čo ak Mikrotik zmení pozíciu konektorov? To je ako stáť v búrke na kopci, držať sa kovového stĺpa a kričať, že boh neexistuje. Proste koledovanie si o prúser (samozrejme Mikrotik pozíciu konektorov neskôr niekoľko krát zmenil).
Zamyslel som sa tiež nad spôsobom, akým vyžaruje
patch array. Patch array sa mi nikdy nepáčil. Má kopec postranných parazitných
vyžarovacích lalokov. Šlo sa s tým do určitej miery vysporiadať, ale je to
nekonečný boj. Mám také prirovnanie, že dizajn antény je ako balón s vodou. Keď niekde zatlačím, tak
niekde inde niečo iné vyskočí, že sa to skrotiť jednoducho nedá. Navyše, všetky
tieto laloky sú spôsobené práve mikrostrip vedeniami. Teda koncept, že budem
vedenia upravovať do pozície, kam si to žiada pozícia konektorov od konkrétneho výrobcu, ktorý je nevyspytateľný, a až následne riešiť spojenie smerom k patchom, tak takýto koncept bol z naozaj absurdný. Takže som zhodnotil, že je to blbosť, a že e na čase
sa na to pozrieť inak, omnoho viac paranoidne.
Takže som si to zhrnul. Čo máme k dispozícii:
●
je možné vytvoriť systém, kde
pigtaily vôbec nebudú existovať
●
je možné aplikovať túto vec na
parabolu pomerne bez problémov
●
je možné to aplikovať aj na patch
array anténu, ale je to komplikovanejšie, a malo by to výrazný vplyv na
performance antény
●
vyžarovanie patch array antén sa mi fakt
hnusí
●
mikrostrip vedenia sú smrrrť!
Čo s tým teraz? Mám síce zoznam čiastočných
výsledkov, ale otázok, ktoré som mal v hlave, tých bolo omnoho viac:
●
naozaj chceš robiť hardwarovú vec
šitú na mieru pre board od cudzieho výrobcu (čo ak zmenia rozostupy
konektorov)?
●
ako do toho zapadajú radia od
ostatných výrobcov? asi nijako. to nie je žiadna výhra, nie?
●
konektor, ktorý by šiel z paraboly
by v Z osi musel byt naozaj dosť dlhý, je to teda skutočné vylúčenie pigtailu, alebo to je iba jeho nahradenie
dlhým konektorom v anténe?
●
čo to znásilňovanie mikrostrip
vedenia v patch array anténe?
●
da sa to nejako unifikovať pre
všetky typy antén a rádií?
●
ako sa to bude dať škálovať?
Skrátka a dobre, celé zle! Chvíľu som nad tým ešte
rozmýšľal, a zrazu sa ten epochálny nápad z pre pár hodín (boli asi dve hodiny nad ránom) sa teraz až taký
epochálny nezdal. Navyše, konfrontácia s mojou novou stratégiou Paranoid 2.0 ho definitívne pochovala k ostatným nápadom, ktoré ma prepadávajú pravidelne a mám ich plné šuflíky.