utorok 25. septembra 2018

Kapitola 3 - To sa nedá!

“To sa nedá!” - neznášam tento výraz. Aleže fest! Ten kto ma pozná, tak vie o čom hovorím. Dokáže ma to vytočiť do nepríčetna, keď niekto použije tento výraz. Považujem to za prejav lenivosti v súbehu s neschopnosťou a hlúposťou. A hlupákov naozaj nemusím. Ale to našťastie nie je môj prípad (dúfam). Vo chvíli keď som zistil že Geniálny nápad spred pár hodín sa rozsypal ako domček z karát na neúprosných faktoch, ale cítim že riešenie je niekde nablízku, v takej chvíli môj mozog funguje najlepšie, rozmýšľam lepšie, rýchlejšie, kombinuje nekombinovateľné, v okamžiku zvažuje všetky možné aj nemožné možnosti, skrátka keď sa veci nedaria, tak pridám plyn a nenechám toho pokiaľ to nevyriešim. A to bola moja aktuálna situácia.


Prebleslo mi hlavou, že som pred časom pomerne dlho skúmal použitie Horn antén ako alternatívu k patch array, v tom čase sme to zamietli kvôli malému zisku týchto antén, mali však ale niekoľko unikátnych vlastností ktoré ma zaujali už vtedy:

možnosť plynulo meniť zisk zmenou veľkosti a tvaru tela antény
možnosť plynulo meniť vyžarovací uhol zmenou veľkosti a tvaru tela antény
existovala možnosť dosiahnuť prakticky nulové sideloby pri špecifickom usporiadaní tvaru tela antény
konektorové ukončenie môže byť identické s parabolou
zmena polarizácie je definovaná iba zmenou polohy žiariča
ide to napájať aj vlnovodom
možnosť dosiahnuť aj extrémne malý zisk pri stále primeranom vyžarováku

OK fajn to znie naozaj zaujímavo, prečo sme to vtedy vlastne nepoužili? nejak rýchlo som sa toho vtedy vzdal, hovorím si..., a že je tam aj niekoľko prienikov s parabolou a možnosti škálovania sú neporovnateľne lepšie, ako pri tých posratých patch arrayoch, ktorých mám už plné zuby a ktorým sa Gabovi (on vie ktorý) doteraz čká.

Už som spomínal že na výstavy chodím preto, aby som naozaj pochopil v čom je problém našich zákazníkov a že sa ich priamymi želaniami nenechávam veľmi vyrušovať. To čo som pochopil pri tých ich všetkých želaniach o stále väčší a väčší zisk antény je, že táto požiadavka je v priamom rozpore s požiadavkou na schopnosť pripájať stále väčší počet klientov s vyššou prenosovou rýchlosťou pripojenia. Naopak pravdepodobne existuje nepriama úmera medzi sumárom ziskov antén a maximálnym počtom pripojených klientov a ich celkovou prenosovou kapacitou v oblasti. Toto ešte budem musieť bližšie preskúmať, ale už teraz zaberám tomu meno a pomenúvam to: Marcinčákova Úmera.

Niekedy mali naši zákazníci (ISP) desiatky klientov v jednom meste s pripojením rádovo v jednotkách Mbps, dnes ich majú stovky až tisíce s rýchlosťou desiatok Mbps na rovnakom území. Nežiadajú väčší zisk preto že ich klienti sú ďalej ako boli predtým, to skôr naopak sú častokrát bližšie, ale preto že ich klienti nemajú dostatočne kvalitný signál a myslia si že toto im pomôže. Tento problém sa naivne snažili riešiť stále väčšou a väčšou anténou aj na strane vysielača aj na strane klienta. Ale ono to nefungovalo, pridávali väčší počet antén so stále väčším ziskom, ale signál bol stále horší a horší. Bol síce silný ale nepoužiteľný. A ani sa nečudujem, Marcinčákova Úmera nepustí!

Keď som sa spýtal na rušenie tak všetci svorne tvrdili že rušenie vyrába ich konkurent, a pokiaľ tam nebol, že všetko fungovalo krásne, ale odkedy prišiel tak že je to už nepoužiteľné, a že v 5-ke sa už nič robiť nedá. Skrátka “To sa nedá!”

Keď sa ich opýtať na spôsob ako chcú riešiť túto situáciu, svorne vravia že použijú na klienta smerovú parabolu s čo najväčším ziskom kvôli tomu, aby mala čo najužší vyžarovací uhol a že následne znížia výstupný výkon rádia, aby nežiarili tam kam nemajú a že tým vyrovnajú použitie neprimerane silnej antény na krátky spoj. No takže aby bolo jasne, toto je pekná blbosť, je to presný opak toho ako by sa malo postupovať.

Vítam snahu o čo najužší vyžarovák, pravda je však taká, že parabolická anténa má úzky iba hlavný lalok, všetky ostatne laloky sú bohužiaľ na tom výrazne horšie a to aj v porovnaní s patch array kde je možné sa úrovňou signálov postranných lalokov pomerne dobre vysporiadať. Postranne laloky na parabole dosahujú úrovne nezriedka 10-15 dB pri maxime 24-26 dB zisku antény. Toto je naozaj príliš silný signál, ktorý smeruje cca 45° od hlavného laloka. Tieto laloky sú tam stále bez ohľadu na výrobcu je to skrátka vlastnosť parabolickej antény, môžeme sa hrať na to, ktorý výrobca ich bude mat najnižšie možné, ale to je tak všetko, viac sa s tým robiť nedá, stále budú príliš veľké. Nepomôžu žiadne zázračné shieldy, límce ani hlboké paraboly. Hĺbkou paraboly síce získam o niečo lepšiu izoláciu v smeroch od 90° a viac, ale stratím na zisku, šírke vyžarovacieho laloku a úroveň postranných lalokov v smere cca 45° od maxima naopak narastie.

Takže čo sa stane, ak teda pripojím blízkeho klienta parabolou s neprimerane vysokým ziskom a zníženým výkonom? No, v prvom rade je treba povedať, že znížením výstupného výkonu radia sa zmenila iba intenzita signálu, ktorá od takéhoto klienta odchádza. t.j. urobili ste dobrú službu všetkým naokolo, že ich zbytočne neožarujete. Ale smerom do vášho prijímača vchádza signál zosilnený o plný zisk antény a to: v priamom smere o jej maximum napríklad 24 dB čo predstavuje signály vzdialené niekoľko desiatok km, a zároveň cez bočné laloky t.j. v smere cca 45° od hlavného laloku zosilnene stále pomerne výrazne o 10-15 dB (podľa kvality paraboly/výrobcu) čo znamená že ste schopný prijímať signál z rádií vzdialených aj niekoľko km od Vás, namiesto toho aby ste prijímali len minimum signálov z bočných smerov a z priameho smeru len signál v rámci môjho dosahu. Toto všetko vidíte ako šum (rušenie), a pri požiadavke od vašich obchodníkov na pripojenie ďalšieho klienta v takto “zarušenej” oblasti už len skonštatujete: “To sa nedá!”.

...pokračovanie v ďalšej časti

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára