25-teho októbra 2012 som strávil na WISPAPALOOZA 2012 at the South Point Casino and Hotel v Las Vegas. Celý deň som bol na našom stánku, kde som počúval pripomienky ISP k našim produktom. V tom čase sme vytvárali hlavne rôzne príslušenstvo k produktom iných výrobcov a k tomu niekoľko antén. “V móde” boli vtedy outdoor boxy pre Mikrotik dosky, hoci treba povedať, že americký trh nebolo najsprávnejšie miesto kde tieto produkty prezentovať, keďže miestni ISP majú radšej hotové riešenia ako “skladačky”. Každopádne, každý feedback je dôležitý.
V tom čase som bol už “ostrieľaný dizajnér s dlhoročnou praxou” :) Od samého začiatku som k požiadavkám zákazníkov pristupoval inak ako väčšina konkurentov. Bežná stratégia výrobcu po návrate z výstavy bola splniť do bodky požiadavky zákazníka. Napríklad, keď zákazník povedal, že chce 20dBi patch array, tak huráá všetci šli kutiť 20 dBi patch arraye, bez ohľadu na to, či to dávalo zmysel alebo nie. A tak to išlo ďalej, ďalší rok požiadavka na ďalších +3dBi zisku na anténach, t.j. teraz už 23dBi atď. Až do nekonečna, ak by to bolo možné. Rovnaké tlaky som dostával aj od svojich kolegov a distribútorov, no veľkú hlavu som si z toho nerobil, pretože sme ich požiadavky vedeli pomerne elegantne splniť. Naše výsledky boli lepšie, čo sa týkalo performance, a neporovnateľne lepšie, čo sa týkalo užívateľského komfortu, ale šťastný som z toho teda nebol, lebo v tom nebolo nič skutočne výnimočné - bolo mi jasné, že toto nie je cesta.
Hlavným cieľom mojej účasti na výstavách bolo pozorne počúvať používateľov a zistiť, presne pochopiť aké sú ich skutočné problémy, a snažiť sa navrhnúť nejaké zmysluplné riešenie, namiesto toho, aby sme len plnili ich častokrát pomýlené želania. Naozaj to nemyslím zle, ale máloktorý zákazník vie vidieť ďalej, než do ponuky konkurenčných vendorov. Toto svoje pozorovanie som nerobil prvýkrát, bol som už na desiatkach výstav a za svoju prax som stretol tisícky WISP-ov. Mnohým z nich som pomáhal radami v čase, keď pripojili svojich prvých zákazníkov a dnes sú to silní hráči na trhu s desiatkami tisíc spoľahlivo pripojených klientov. A tak stále ešte na WISPAPALOOZA 2012 sa prechádzam pomedzi konkurenčné stánky a počúvam aké problémy riešia zákazníci tam. Výsledok nebol pre mňa žiadnym prekvapením: všetci chcú 23dBi patch array LEBO JE TO NAJLEPŠIA ANTÉNA NA TRHU A KTO JU NEMÁ JE LOOSER. V tomto duchu som presurfoval celý deň, bojujúc s jet-lagom a plytvajúc drahocenné kalórie fyzickým pohybom.
Zvečerilo sa, pozerám kam by som sa ešte šiel pozrieť a niečo prekusiť :) Kto z vás ma náhodou pozná osobne, ten vie, že hlad je môj úhlavný nepriateľ číslo jeden. Naopak, plné brucho ma vždy dobre naladí, som spoločensky kompatibilný a zhovorčivý, no úplne iný človek. Čo už mohlo byť lepšie ako Annual Awards Banquet. BANQUET! :) Podozrenie sa potvrdilo hneď po vstupe do banketovej sály: výber na švédskych stoloch rozhodne nesklamal. Mohol by som dlllllho a detailne hovoriť o tom, čo všetko som si dal, ale určite len veľmi krátko o tom čo som vynechal. A tak si o dvadsať minút sedím s plným bruchom a sledujem, čo sa deje na pódiu. Plné brucho začalo pôsobiť, príjemné teplo šíriace sa od žalúdka do celého tela ma hodilo na ten správny orbit. Vychutnávam si ten zriedkavý pocit, že dnes už nič nemusím robiť a že jediné, čo ma čaká, je posteľ. Jedným okom sledujem ako speaker vysvetľuje svoju anabázu, ako ho Číňania odrbali na niečom čo “vymyslel”, jedna polovica mozgu sleduje čo hovorí a snaží sa nájsť súvislosti medzi jeho príbehom, ktorý práve prezentuje, a realitou, ktorú som poznal z druhej strany, zatiaľ čo druhá polovica mozgu si stále vychutnávala večeru. Naozaj si si dal pečené rebierka zároveň so spaghetti Bolognese ? Ty šviňo, ty hovädo, čisty gadžo v meste, spoločenská etiketa ti nič nehovorí? Určite si na seba hrdý? Jasne že som bol a vychutnával som si ten pocit. A zrazu opačná strana mozgu zaznamenáva kľúčové slová speakra: “...musíš byť paranoik…” fuuu silné slová, hovorím si v duchu, a tak som prepol väčšinu kapacity na vnímanie speakra. Začal som sa orientovať, že hovorí niečo o tom, že treba byť ostražitý pred konkurenciu a že to chce mať veci premyslené ďaleko dopredu, než ako sú schopní premyslieť tvoji konkurenti. Tak tu som už prepol na plnú kapacitu mozgu, pretože kto už by mohol mať veci viac premyslené dopredu ako ja! Šak si najlepší a niet ti rovného a to ani približne! Zvyšok prejavu som už roštoval mozog na tom, čo som robil za posledné roky, prečo som to robil, tak ako som to robil, a či to bolo dosť paranoidné.
Prepadla ma ľahká paranoja.
Veru že mal pravdu. Urobil som chybu ako všetci. S odstupom času mi bolo jasné, že väčšina vecí až taká paranoidná nebola. Hanba mi! Tak chlope, je najvyšší čas prepnúť do režimu PARANOID 2.0.
Tak som prepol na ťažkú paranoju, a začali sa diať veci.
Nevedel som dosedieť do konca toho prejavu. Ťažko povedať, čo ma ťažilo viac, či nový nápad, ktorý mi v tej chvíli behal po rozume, alebo procesy, ktoré vo mne naštartovali švédske stoly. S oboma fenoménmi mám bohaté skúsenosti a viem, ako v takom prípade naložiť s drahocenným časom. Každopádne, keby som vtedy odišiel, tak nielen že by si ma všetci pamätali ako týpka, ktorý zmenil švédske stoly na obyčajné behom 20 minút, ale aj to, že som z toho úplne zaslúžene dostal hnačku. O chvíľu im pohodlie hotelovej keramiky dalo za pravdu, ale ešte predtým som stihol v CST-čku namodelovať jednoduchý model nového vlnovodného žiariča. CST bolo za posledné 4 roky môj každodenný spoločník, no a schopnosť rýchlo modelovať návrhy sa ukázala ako dobre investovaný čas. V dejinách wireless zohrala veľkú úlohu, a v ten večer ma aj ušetrila niekoľkých delikátnych nepríjemností. Už to bolo tesne na spadnutie, len tak tak som to stihol spustiť. Gate, simuláciu v CST, aj to o čom sa nehovorí, proste všetko, čo bolo v tej chvíli treba. Som veľmajster timingu, to sa musí uznať.
Po štandardnej polhodine v kúpeľni som sa nevedel dočkať, až uvidím výsledok. Bingo, bolo to tam! Normálne to celé žiarilo ako malo. Samozrejme sme pri výsledku simulácie v CST: SIMPER v. 0.0.1 bol na svete.
..a stihol som to všetko ešte pred polnocou 25. októbra 2012.
...pokračovanie v ďalšej časti
V tom čase som bol už “ostrieľaný dizajnér s dlhoročnou praxou” :) Od samého začiatku som k požiadavkám zákazníkov pristupoval inak ako väčšina konkurentov. Bežná stratégia výrobcu po návrate z výstavy bola splniť do bodky požiadavky zákazníka. Napríklad, keď zákazník povedal, že chce 20dBi patch array, tak huráá všetci šli kutiť 20 dBi patch arraye, bez ohľadu na to, či to dávalo zmysel alebo nie. A tak to išlo ďalej, ďalší rok požiadavka na ďalších +3dBi zisku na anténach, t.j. teraz už 23dBi atď. Až do nekonečna, ak by to bolo možné. Rovnaké tlaky som dostával aj od svojich kolegov a distribútorov, no veľkú hlavu som si z toho nerobil, pretože sme ich požiadavky vedeli pomerne elegantne splniť. Naše výsledky boli lepšie, čo sa týkalo performance, a neporovnateľne lepšie, čo sa týkalo užívateľského komfortu, ale šťastný som z toho teda nebol, lebo v tom nebolo nič skutočne výnimočné - bolo mi jasné, že toto nie je cesta.
Hlavným cieľom mojej účasti na výstavách bolo pozorne počúvať používateľov a zistiť, presne pochopiť aké sú ich skutočné problémy, a snažiť sa navrhnúť nejaké zmysluplné riešenie, namiesto toho, aby sme len plnili ich častokrát pomýlené želania. Naozaj to nemyslím zle, ale máloktorý zákazník vie vidieť ďalej, než do ponuky konkurenčných vendorov. Toto svoje pozorovanie som nerobil prvýkrát, bol som už na desiatkach výstav a za svoju prax som stretol tisícky WISP-ov. Mnohým z nich som pomáhal radami v čase, keď pripojili svojich prvých zákazníkov a dnes sú to silní hráči na trhu s desiatkami tisíc spoľahlivo pripojených klientov. A tak stále ešte na WISPAPALOOZA 2012 sa prechádzam pomedzi konkurenčné stánky a počúvam aké problémy riešia zákazníci tam. Výsledok nebol pre mňa žiadnym prekvapením: všetci chcú 23dBi patch array LEBO JE TO NAJLEPŠIA ANTÉNA NA TRHU A KTO JU NEMÁ JE LOOSER. V tomto duchu som presurfoval celý deň, bojujúc s jet-lagom a plytvajúc drahocenné kalórie fyzickým pohybom.
Zvečerilo sa, pozerám kam by som sa ešte šiel pozrieť a niečo prekusiť :) Kto z vás ma náhodou pozná osobne, ten vie, že hlad je môj úhlavný nepriateľ číslo jeden. Naopak, plné brucho ma vždy dobre naladí, som spoločensky kompatibilný a zhovorčivý, no úplne iný človek. Čo už mohlo byť lepšie ako Annual Awards Banquet. BANQUET! :) Podozrenie sa potvrdilo hneď po vstupe do banketovej sály: výber na švédskych stoloch rozhodne nesklamal. Mohol by som dlllllho a detailne hovoriť o tom, čo všetko som si dal, ale určite len veľmi krátko o tom čo som vynechal. A tak si o dvadsať minút sedím s plným bruchom a sledujem, čo sa deje na pódiu. Plné brucho začalo pôsobiť, príjemné teplo šíriace sa od žalúdka do celého tela ma hodilo na ten správny orbit. Vychutnávam si ten zriedkavý pocit, že dnes už nič nemusím robiť a že jediné, čo ma čaká, je posteľ. Jedným okom sledujem ako speaker vysvetľuje svoju anabázu, ako ho Číňania odrbali na niečom čo “vymyslel”, jedna polovica mozgu sleduje čo hovorí a snaží sa nájsť súvislosti medzi jeho príbehom, ktorý práve prezentuje, a realitou, ktorú som poznal z druhej strany, zatiaľ čo druhá polovica mozgu si stále vychutnávala večeru. Naozaj si si dal pečené rebierka zároveň so spaghetti Bolognese ? Ty šviňo, ty hovädo, čisty gadžo v meste, spoločenská etiketa ti nič nehovorí? Určite si na seba hrdý? Jasne že som bol a vychutnával som si ten pocit. A zrazu opačná strana mozgu zaznamenáva kľúčové slová speakra: “...musíš byť paranoik…” fuuu silné slová, hovorím si v duchu, a tak som prepol väčšinu kapacity na vnímanie speakra. Začal som sa orientovať, že hovorí niečo o tom, že treba byť ostražitý pred konkurenciu a že to chce mať veci premyslené ďaleko dopredu, než ako sú schopní premyslieť tvoji konkurenti. Tak tu som už prepol na plnú kapacitu mozgu, pretože kto už by mohol mať veci viac premyslené dopredu ako ja! Šak si najlepší a niet ti rovného a to ani približne! Zvyšok prejavu som už roštoval mozog na tom, čo som robil za posledné roky, prečo som to robil, tak ako som to robil, a či to bolo dosť paranoidné.
Prepadla ma ľahká paranoja.
Veru že mal pravdu. Urobil som chybu ako všetci. S odstupom času mi bolo jasné, že väčšina vecí až taká paranoidná nebola. Hanba mi! Tak chlope, je najvyšší čas prepnúť do režimu PARANOID 2.0.
Tak som prepol na ťažkú paranoju, a začali sa diať veci.
Nevedel som dosedieť do konca toho prejavu. Ťažko povedať, čo ma ťažilo viac, či nový nápad, ktorý mi v tej chvíli behal po rozume, alebo procesy, ktoré vo mne naštartovali švédske stoly. S oboma fenoménmi mám bohaté skúsenosti a viem, ako v takom prípade naložiť s drahocenným časom. Každopádne, keby som vtedy odišiel, tak nielen že by si ma všetci pamätali ako týpka, ktorý zmenil švédske stoly na obyčajné behom 20 minút, ale aj to, že som z toho úplne zaslúžene dostal hnačku. O chvíľu im pohodlie hotelovej keramiky dalo za pravdu, ale ešte predtým som stihol v CST-čku namodelovať jednoduchý model nového vlnovodného žiariča. CST bolo za posledné 4 roky môj každodenný spoločník, no a schopnosť rýchlo modelovať návrhy sa ukázala ako dobre investovaný čas. V dejinách wireless zohrala veľkú úlohu, a v ten večer ma aj ušetrila niekoľkých delikátnych nepríjemností. Už to bolo tesne na spadnutie, len tak tak som to stihol spustiť. Gate, simuláciu v CST, aj to o čom sa nehovorí, proste všetko, čo bolo v tej chvíli treba. Som veľmajster timingu, to sa musí uznať.
Po štandardnej polhodine v kúpeľni som sa nevedel dočkať, až uvidím výsledok. Bingo, bolo to tam! Normálne to celé žiarilo ako malo. Samozrejme sme pri výsledku simulácie v CST: SIMPER v. 0.0.1 bol na svete.
..a stihol som to všetko ešte pred polnocou 25. októbra 2012.
...pokračovanie v ďalšej časti