V skutočnosti sme jeden a pol roka strávili hlavne simuláciami, výrobou čiastkových prototypov a ich meraniami, prešli sme si snáď všetky možné druhy Hornov a všetky možné typy parabol a ich hybridov a nekonečných druhov anomálií a čohokoľvek iného čo malo na sebe vlnovod. Kolegovia ktorí so mnou pracovali na týchto simuláciách si užili svoje. Jedno zadanie striedalo druhé a bez toho, aby z toho začal konečne vznikať finálny produkt sme skákali na nový a nový typ antény alebo ožarovača. Už to začínalo vyzerať že som stratil súdnosť a že vlastne ani neviem čo chcem. Nemohol som však prezradiť čo za tým v skutočnosti je. Byť paranoidný to je hlavné heslo ktoré mi nedovolilo prezradiť pointu. Tú poznali asi len 4 ľudia vo vnútri firmy, všetci ostatní robili na rôznych roztrúsených zadaniach, ktoré spolu vlastne žiaden zmysel nedávali. Popritom sme robili všetku ostanú prácu, akoby sa nič dôležité nedialo, vrátane zákazkovej výroby špeciálnych antén na mieru zákazníka, o ktorých sme vedeli že je to nezmysel už niekoľko mesiacov počas ktorých sme na tom pracovali, ale nemohli sme to nedokončiť. Stálo nás to kopec nervov, času a peňazí a jediné čo sme na tom získali je cenná skúsenosť. Ale naspať k Vývoju utajovaného projektu, prišlo leto a tiež sa začala blížiť už druhá WISPApalooza, od tej na ktorej vznikal myšlienka tohoto zázraku. Radili sme sa s JT čo na nej ukážeme, JT aj ja, obaja sme tlačili na prezentáciu nášho nového zázraku, paradoxne tentoraz som to viac brzdil ja. Ale o tom neskôr.
Dôvod prečo to tlačil JT bol že chcel konečne ukázať čoho sme schopní a že máme na viac ako vyrábať držiaky, outdoor boxy a jednoduché antény (hoci tie najlepšie na svete). U mňa bola hlavná pohnútka prečo s tým ísť von paranoja :) Áno je to tak, už sa zo mňa začínal stávať Mr.Paranoid č.2.
Moja paranoja spočívala v tom, že sa mi vtedy zdalo, že všetko je tak jasné a logické že stým čo tak dlho chystáme určite musí niekto iný prísť a my budeme potom až tí druhí a to si predsa nemôžeme dovoliť. Ukázalo sa že som bol v tomto kompletne mimo, celý svet si žil ďalej svojimi shieldami a podobnými nezmyslami ktoré nič neriešia. Mainstreamoví výrobcovia produkovali ešte väčšie rušičky pásma, ako pred dvoma rokmi a valili ich ako na bežiacom páse, a nikto okrem nás neriešil podstatu problému ktorým je rušenie. Skrátka som toho mal v hlave príliš veľa z riešenia ktoré čoskoro zmení celé toto odvetvie na to, aby som si uvedomoval, kde bola vtedajšia realita. Bol som natoľko zahĺbený vo vývoji tohoto riešenia, a snahe o jeho vylepšenie, že ma ani nenapadlo že by niekto mohol uvažovať aj inak ako my.
Dôvod ktorý hovoril aby sme to ešte nespustili (ktorý ma brzdil) bol vlastne ten istý. Skrátka vedel som o tom príliš veľa, a čím viac som o tom vedel, o to viac som si uvedomoval čo všetko vlastne ešte neviem. Keď si spomeniem ako mi bolo dobre, keď ma napadla pred 2 rokmi pointa tohoto riešenia a aké sa to všetko zdalo jednoduché a geniálne.
No teraz by som to genialitou rozhodne nenazýval, skôr naivitou a nevedomosťou!
Každopádne padlo spoločné rozhodnutie (mna a JT-ho) a teda bolo na čase nasadiť najťažší kaliber náš team!
JT-ho držím od vývojárskeho teamu v dôstojnom odstupe, sú to neúprosné šelmy, schopné všetkého. Je to ako jazda na býkovi. Udržať sa na ňom nemáš šancu, a nasmerovať ho? No to len veľmi ťažko, maximálne tak je možné to trošičku smerovať, aj to si asi fandím. Treba si preto dávať pozor na to čo im človek zadá, želania treba voliť len veľmi opatrne a s rozvahou, lebo až sa to rozbehne tak už sa stým nedá nič robiť.
A tak sa stalo že na konci leta som vybalil ako sa veci majú. Zamrazili sme vývoj antén a zafixovali sme ich na výbere toho najlepšieho čo sa zatiaľ podarilo objaviť, rozhodli sme že odprezentujeme rádio, zacvakávač (vtedy ešte nemali meno) spolu s dvojicou parabol a so sedmičkou symetrických Hornov s odstupňovaním po 10 stupňov. Všetky ostatné scenáre o ktorý napíšem neskôr sme dali bokom, ale už aj nám samým sa zdalo že je toho príliš veľa na to aby to trh dokázal pochopiť na jeden raz.
Bola polovica prázdnin 2014 a do WISPApaloozy ostávali 3 mesiace :) nemožné? No nie u nás!
Zapojili sme celý team. Prebrali sme na porade kto sa čomu bude venovať, behom 2-3 dní boli návrhy v stave kedy bolo jasné na čom sme, čo je úplne jasné a hotové a len to treba spracovať a čo je potreba vlastne vyvinúť úplne od začiatku a tiež že je možné rozhodnúť, na ktoré diely sa sústredíme ako prvé a ktoré vyrobíme z moldov a ktoré vyrobíme ako prototypy u nás. Bolo jasné že všetky diely nebude možné vyrobiť z moldov, pretože aj napriek tomu že máme ozaj všetkého schopných dodávateľov, fungujú v rámci fyzikálnych zákonov platných na tejto planéte.
Hmm teraz to vyzerá ako pohodička, bežné manažérske rozhodnutie, to čo sa však za tie 3 mesiace udialo nie je doteraz úplne jasné a asi najviac to vystihuje motto jedného známeho seriálu „The Truth Is Out There“. Každopádne výsledkom bolo, že 2 dni pred začiatkom wispapaloozy vznikli prvé reálne kusy ktoré už neboli viac prototypmi, ktoré sme ladili a testovali, ale boli to prvé vyrobené kusy z produkcie, ktoré sme zbalili do batožiny a fičali sme stým na lietadlo. A keďže tu práve sedím je jasné že som to stihol.
JT pricestoval niekoľko dní predo mnou a priniesol prvú časť noviniek. To že sme to stihli už vedel, poslal som mu fotky pred odletom, ale ako sa to podarilo stihnúť, ako na knap to bolo som vedel len ja. V tomto som ho nechal trocha v nevedomosti, skrátka dostal moje slovo tak sa na to mohol spoľahnúť.
Spoľahnúť rovnako ako ja sa môžem spoľahnúť na môj, vlastne teraz už na náš tým. Myslím to tak, že ten team nie už viac môj t.j. že už viac neplní moje požiadavky, ale že ja som „iba“ jeho súčasťou a riešenia vznikajú vo vnútri teamu.
pokračovanie v ďalších 252 kapitolách :)